Samozrejme nič nenahradí odborné lekárske vyšetrenie v ambulancii detského ortopéda, avšak to neznamená, že si nemôžete už doma všimnúť, že s Vaším dieťaťom nie je niečo v poriadku. Pri nesprávnom vývoji bedrových kĺbov u novorodencov si možno všimnúť niekoľko varovných príznakov. Patrí sem predovšetkým obmedzená hybnosť resp. asymetria hybnosti v bedrových kĺboch a rozdielna dĺžka oboch dolných končatín. Doma si dĺžku najlepšie porovnáme tak, že si dolné končatiny dieťaťa zohneme v bedrových kĺboch a kolenách do pravého uhla a následne porovnáme rozdiel vo výške kolien – za normálnych podmienok by mali byť obe kolienka v rovine. Treba však podotknúť, že tieto príznaky sa vyskytujú najmä pri najzávažnejších stupňoch vývojovej dysplázie bedrových kĺbov. Na vylúčenie ochorenia je tak bezpochyby potrebné doplniť sonografické a klinické vyšetrenie dieťaťa, ktoré musia byť realizované skúseným ortopédom.

Náš lekársky tím s dlhodobou praxou s detskými pacientmi, Vám ochotne poskytne tú najlepšiu starostlivosť a diagnostiku, po ktorej s určitosťou budete vedieť ako na tom Vaše dieťatko je.

Ako sme v úvodnej časti spomínali je veľmi dôležité, aby vyšetrenie bedrových kĺbov absolvovalo každé dieťa do veku 1 mesiaca života. Avšak v tejto časti by sme chceli poukázať na rizikové faktory, pri ktorých je riziko vzniku vývojovej dysplázie bedrových kĺbov oveľa vyššie a potreba včasného ortopedického vyšetrenia o to dôležitejšia.

Medzi rizikové faktory patria:

• poloha koncom panvovým
• znížené množstvo plodovej vody počas tehotenstva tzv. oligohydramnion
• zmenené anatomické pomery maternice
• zvýšený výskyt u ženského pohlavia
• pozitívna rodinná anamnéza
• výskyt iných deformít napr. pes equinovarus a ochorení ako detská mozgová obrna, rôzne neuropatie

Je dôležité upozorniť na fakt, že aj napriek tomu, že žiadny z týchto rizikových faktorov Vaše dieťatko nemá, môže byť postihnuté týmto ochorením.

Toto vyšetrenie má štandardný priebeh. Spravidla začíname anamnézou, v ktorej sa zameriavame hlavne na priebeh tehotenstva a samotný pôrod, zisťujeme či sa u rodičov resp. iných členov rodiny nevyskytovalo nejaké ochorenie bedrových kĺbov alebo iné závažné ochorenia a pod.. Po získaní týchto údajov rodičov vyzveme nech dieťa nachystajú na vyšetrenie. Príprava spočíva v umiestení dieťaťa na vopred pripravenú podložku na vyšetrovacom stole, je potrebné vyzliecť dieťa od pol pása nadol a rozopnúť plienku. Po takejto príprave pristupujeme k samotnému sonografickému vyšetreniu – treba podotknúť, že sa jedná o úplne bezbolestné vyšetrenie, kedy za pomoci sondy priloženej na kožu dieťaťa v oblasti bedrového kĺbu vizualizujeme zrelosť a anatomické pomery daného kĺbu. Následne sonografický nález hodnotíme na základe klasifikácie podľa Grafa. Ďalšou časťou je fyzikálne vyšetrenie, ktoré ja taktiež samozrejme úplne bezbolestné a spočíva v porovnaní dĺžky dolných končatín dieťaťa a rozsahu hybnosti oboch bedrových kĺbov. Súčasťou vyšetrenia je aj sledovanie tzv. “ luxačných príznakov“ ( príznaky vykĺbenia) a taktiež porovnanie symetrie kožných rýh v oblasti bedrových kĺbov. Na základe fyzikálneho vyšetrenia a hlavne sonografického nálezu dieťa zaradíme do jednej zo skupín klasifikácie podľa Grafa, pričom ku každej skupine prislúcha ďalší terapeutický postup. Pri správnej zrelosti a anatomických pomeroch pri 1. skríningovom vyšetrení, je potrebné absolvovať aj kontrolné vyšetrenie vo veku približne 3 mesiacov dieťaťa, kedy je dieťa v prípade normálneho nálezu vyradené zo sledovania. V prípade pozitívneho nálezu je postup liečby a sledovanie u každého pacienta individuálne a mal by byť vedený skúseným ortopédom

Liečba vývojovej dysplázie bedrových kĺbov závisí od závažnosti klinického nálezu. Pri ľahkom stupni ochorenia postačuje balenie dieťaťa na široko (stupeň IIa a IIb klasifikácie podľa Grafa), pri závažnejšom náleze s výraznejšou nezrelosťou bedrových kĺbov pristupujeme k naloženiu Pavlíkových remencov alebo Tunbingen ortézy (stupeň IIc a D klasifikácie podľa Grafa). V prípade nálezu subluxácie alebo luxácie bedrového kĺbiku ( čiže je hlava stehnovej kosti mimo kĺbnej jamky) je liečba zložitejšia – je potrebné hlavu stehnovej kosti naspäť zakĺbiť do kĺbnej jamky, pričom výkon sa realizuje v celkovej anestéze s následným nasadením sadrovej fixácie (tzv. sadrová spika) po dobu 6 týždňov za účelom udržania správneho postavenia. Sadrová fixácia sa musí následne po 6 týždňoch zložiť a opätovne naložiť v správnom postavení na ďalších 6 týždňov, dôvodom je hlavne priberanie a rast dieťatka, ktoré by nevydržalo celých 12 týždňov v jednej sadrovej spike. Po zložení sadrovej fixácie je nutné dieťatko ponechať ešte v naloženej tzv. abdukčnej ortéze na približne 3 mesiace 23 hodín denne, u nás je zvykom používať Lorach ortézy. Treba podotknúť, že celý priebeh liečby je pre dieťatko nebolestivý, jediným negatívnym aspektom pre dieťa je obmedzenie pohybu dolných končatín, na ktoré si ale rýchlo zvykne. Liečba je u každého pacienta individuálna a jej správne vedenie a včasný začiatok je základom úspechu. Preto je nevyhnutné, aby bola vedená skúseným ortopédom. Neskoro začatá resp. nesprávne vedená liečba môže mať za následok potrebu zložitých operačných výkonov vo vyššom veku dieťaťa a doživotne zdravotné následky. Preto je náš tím lekárov pripravený, Vášmu malému pacientovi poskytnúť vysoko odbornú starostlivosť.